Inflácia: Čo to je a aký má vplyv na vaše peniaze? [2022]

pokrčené eurové bankovky

Zdroj: Unsplash.com

O inflácii sa v súčasnosti hovorí čoraz častejšie. Ide o jav, ktorý negatívne ovplyvňuje ekonomiku aj financie. Postihuje úplne každého, a to od jednotlivcov až po veľké spoločnosti a firmy. Čo vlastne pojem inflácia označuje, aká je vysoká a čo všetko dokáže spôsobiť?

Čo je inflácia?

Inflácia predstavuje znehodnotenie peňazí. Ide o bežný jav v ekonomike, ktorý sa priamo spája s nárastom cien. V praxi je úplne bežné, že niektoré tovary a služby sú drahšie ako iné, prípadne to, že sa ich cena mení. V čase inflácie však dochádza k dlhodobému rastu cien a znižovaniu kúpnej sily peňazí.

Hodnota peňazí tak neustále klesá, čo v praxi následne znamená to, že za určitý obnos peňazí si kúpite menej vecí, ako pred mesiacom či rokom.

Inflácia sa môže chápať aj ako proces porúch mikro a makroekonomickej rovnováhy v oblasti reálnej a peňažnej ekonomiky.

Rada odborníka

O inflácii nehovoríme vtedy, ak vzrastie cena len jedného alebo dvoch tovarov či služieb. Dôvod je ten, že na rast cien výrobkov má vplyv množstvo rôznych faktorov. Celý proces vo veľkom ovplyvňuje aj interakcia dopytu a ponuky. Inflácia ovplyvňuje celú cenovú hladinu, nie jednotlivé ceny.

Výpočet inflácie

Inflácia sa zisťuje pomerne komplikovane. Najprv sa urobí medziročné porovnanie ceny nákupného košíka, ktorý je typický pre danú krajinu. Ako takéto medziročné porovnanie vyzerá? Do košíka sa vloží niekoľko stoviek až tisícok tovarov a služieb. Ide o tovary a služby najčastejšie nakupované v danej krajine z troch základných oblastí:

  • predmety bežnej spotreby – napríklad potraviny a benzín,
  • predmety dlhodobej spotreby – napríklad spotrebiče a oblečenie,
  • služby – napríklad nájom a poistenie.

Všetko, čo sa v košíku nachádza, sa spočíta a suma sa porovná so sumou predošlého porovnania. Takýmto spôsobom sa zistí tzv. index spotrebiteľských cien (CPI).

Na zistenie miery inflácie sa následne využije tento vzorec:

MI=(CPI1/CPI2)*100

  • ak MI je väčšia ako 0 – dochádza k akcelerácii inflácie,
  • ak sa MI rovná 0 – ide o rovnomernú infláciu,
  • ak je MI menšia ako 0 – ide o spomalený rast cenovej hladiny.

Ďalšie pojmy spojené s infláciou

Okrem inflácie sa stretnete aj s ďalšími pojmami, ako napríklad:

  • Dezinflácia – predstavuje pokles miery inflácie. Nejde o pokles cenovej hladiny, ale o situáciu, keď ceny rastú pomalšie. Ide spravidla o snahu ukončiť infláciu bez toho, aby nastala deflácia. Môže ísť napríklad o pozastavenie impulzov, ktoré vyvolali infláciu.
  • Deflácia – predstavuje situáciu, keď sa znižuje celková cenová hladina. Ide o súbor opatrení, pomocou ktorých sa bojuje proti zvyšovaniu cien. Deflácia neznamená návrat do pôvodného stavu.
  • Čistá inflácia – ide o opatrenia, ktoré slúžia na to, aby sa vyriešila makroekonomická nerovnováha. Vývoj čistej inflácie je ovplyvnený zmenami v ponuke a dopyte.
  • Jadrová inflácia – predstavuje mieru rastu cenovej hladiny. Ide však o cenovú hladinu očistenú od zmien nepriamych daní a dotácií a vplyvu regulovaných cien. Jadrová inflácia zahŕňa všetky položky spotrebného koša. Z neho sa však v tomto prípade vylúčia položky s regulovanými cenami.
  • Stagflácia – objavuje sa v časoch, keď národné hospodárstvo danej ekonomiky stagnuje, no ceny rastú. Išlo o bežný jav v 70. rokoch minulého storočia. V tomto období dochádzalo k rastu nezamestnanosti aj inflácii. K stagflácii môže dôjsť z viacerých dôvodov, napríklad kvôli silným vonkajším činiteľom. Príkladom boli ropné šoky v rokoch 1973 a 1979.
  • Slumpflácia – ide o infláciu, ku ktorej dochádza v období recesie.

Príčiny vzniku inflácie

Dôvodov vzniku inflácie je niekoľko. Najväčší vplyv na ňu majú zmeny fungovania trhových mechanizmov, na ktoré následne vplývajú viaceré faktory, ako napríklad:

  • monopolizácia,
  • vydávanie ďalších peňazí do obehu,
  • tlak odborov na zvýšenie miezd,
  • zväčšujúce sa deficity platobných bilancií.

Okrem toho je dobré vedieť, že inflácia je najmä dôsledkom menovej expanzie centrálnej banky.

Celkový proces vzniku inflácie je komplikovaný a spravidla ho nespôsobuje len jeden negatívny jav. Vo väčšine prípadov ide o kombináciu viacerých príčin.

Druhy inflácie

Inflácia sa delí na základe niekoľkých faktorov:

  • na základe rýchlosti rastu:
    • mierna,
    • cválajúca,
    • hyperinflácia.
  • podľa príčin, ktoré ju vyvolali:
    • dopytová,
    • nákladová.
  • z hľadiska viditeľnosti:
    • skrytá,
    • otvorená,
    • potlačená.
  • z hľadiska tempa rastu cenovej hladiny:
    • proporcionálna,
    • neproporcionálna,
    • anticipovaná,
    • neanticipovaná,
    • inertná.
eurové bankovky

Zdroj: Unsplash.com

Mierna inflácia

Nazýva sa aj plazivá inflácia a pohybuje sa od 1 do 10 % medziročne. Je charakteristická tým, že tempo rastu cien neprekračuje tempo rastu výroby. V rámci miernej inflácie dochádza k rastu nielen nominálneho, ale aj reálneho produktu. Na rozdiel od iných inflácií je mierna inflácia akceptovateľná.

Cválajúca inflácia

Cválajúca inflácia je charakteristická tým, že rast výroby zaostáva za rastom cien. Bežní spotrebitelia si môžu všimnúť, že peniaze strácajú svoju kúpnu silu. Ani za väčší obnos si nemôžu kúpiť viac výrobkov alebo služieb.

Cválajúca inflácia, známa aj ako galopujúca, predstavuje dvoj až trojciferné medziročné tempo rastu cenovej hladiny. Ľudia v takýchto situáciách držia peniaze čoraz menej. Obyvateľstvo si ponecháva len nevyhnutné množstvo finančných prostriedkov. Snažia sa investovať do niečoho, čo si drží hodnotu, ako napríklad zlato.

Hyperinflácia

Najhorším scenárom je hyperinflácia, ktorá sa pohybuje od 100 do 1 000 % ročne. Tempo rastu cien je vysoké a nijako nesúvisí s tempom rastu výroby. Hyperinflácia sa vyznačuje cenovou nestabilitou, a tým, že peniaze nemajú v spoločnosti takmer žiadne postavenie.

Namiesto klasického nákupu za peniaze prichádza na rad barter. Ľudia si medzi sebou menia jeden tovar za druhý.

Hyperinflácia predstavuje rozpad peňažného systému. Hoci ide o krajný prípad, je možné sledovať ho nielen na udalostiach z minulosti, ale aj na niektorých udalostiach v súčasnosti.

Hyperinflácia v Nemecku

Jedným z príkladov z dávnej minulosti, presnejšie v rokoch 1918 – 1924, je situácia, ktorá nastala v Nemecku. Dodnes sa považuje za jednu z najhorších hyperinflácií v nedávnej histórii.

Problém nastal po skončení 1. svetovej vojny, keď kurz nemeckej marky k doláru klesol zo 4,2 na 8,91. Pokles však pokračoval, a to najmä z dôvodu platenia rozsiahlych vojnových reparácií. Po krátkej dobe predstavoval kurz 4 200 000 000 000 mariek na jeden dolár. Miera inflácie sa v tomto čase pohybovala na úrovni 3 250 000 % mesačne. Takáto hodnota mala za následok zvyšovanie cien za základné komodity o dvojnásobok každé dva dni.

Peniaze stratili hodnotu a bolo lacnejšie spáliť ich v kachliach, ako za ne kúpiť palivové drevo. Robotníci boli v roku 1923 vyplácaní trikrát denne a po peniaze s nimi chodili manželky.

Na konci roka 1923 boli nemecké marky takmer bezcenné, preto sa nahradili novou menou rentenmark (1 rentenmark predstavoval 1 000 000 000 000 starých mariek). Rentenmark po krátkom čase nahradila ríšska marka, ktorá vydržala do konca druhej svetovej vojny.

Hyperinflácia v Zimbabwe

Príkladom hyperinflácie, ktorá sa odohrala len pred pár rokmi, presnejšie v roku 2008, bola hyperinflácia v Zimbabwe. V tomto roku zaznamenala krajina infláciu vo výške neuveriteľných 80 miliárd percent. Ceny sa zdvojnásobovali každé tri hodiny. Hyperinflácia v Zimbabwe dosiahla celkovo 89,7 triliardy percent.

Rada odborníka

Proti inflácii sa dá bojovať viacerými spôsobmi. Jedným z nich je aktívne investovanie. Ak neviete, ako na to alebo na investovanie nemáte čas, môžete vyskúšať copytrading. V takomto prípade necháte profesionálneho copytradera, aby aktívne spravoval vaše portfólio.

Dopytová inflácia

Nazýva sa aj inflácia ťahaná dopytom. Jej príčinou je jav, keď je agregátny dopyt väčší ako agregátna ponuka. Inak povedané, ekonomika chce spotrebovať väčšie množstvo produktu, ako je schopná vyprodukovať.

Pri dopytovej inflácii rastie agregátny dopyt, a to až tak, že prekračuje rámec výrobného potenciálu ekonomiky. Takto vznikne nerovnováha, kvôli ktorej musí ekonomika zvyšovať cenovú hladinu a vyššia cenová hladina znamená infláciu.

V rámci dopytovej inflácie je dôležité zistiť, čo ju vlastne vyvolalo. Ak sa zvyšujú zložky agregátnych výdavkov, ide o inflačný impulz. Tento impulz síce ešte neznamená infláciu, no je jej začiatkom. Následne, keď centrálna banka zvýši peňažné zásoby, podporí aj impulz, čím nastáva inflácia.

Nákladová inflácia

Nákladová inflácia, niekedy označovaná aj ako ponuková alebo inflácia tlačená nákladmi, vzniká vtedy, keď sa zvyšujú náklady. Jej presným opakom je dopytová inflácia.

Nákladovú infláciu vyvoláva zvyšovanie cien vstupov. Platí tu to isté, čo pri dopytovej inflácii. Zvyšovanie cien je len impulzom. Inflácia nastáva až vtedy, keď naň reaguje centrálna banka aktívnym zvyšovaním peňažnej zásoby.

Skrytá inflácia

Skrytá inflácia sa prejavuje tým, že si ju na prvý pohľad nemusíte ani len všimnúť. Dôvod je ten, že sa neprejavuje v cenových indexoch, ktoré následne nie sú schopné zachytiť úplne všetky pohyby cien.

Skvelým príkladom skrytej inflácie je zmenšovanie potravín. Stoja stále toľko, čo aj predtým, takže si ani nemusíte uvedomiť, že už nie sú také veľké, ako niekedy. Výrobca takýmto spôsobom predchádza viditeľnej zmene cien a následne zníženiu predaja. To, že je váš obľúbený nanuk, keksík alebo koláč menší si uvedomíte až po tom, ako ho kúpite, prípadne vás na to niekto upozorní.

Skrytá inflácia nie je ničím novým. Prvýkrát sa o nej začalo hovoriť v 70. rokoch, kedy výrobcovia hľadali spôsob, ako ochrániť svoje produkty pred zvyšovaním cien. V zahraničí sa tomuto javu hovorí shrinkflation – z anglických slov shrink (zmenšiť) a inflation (inflácia).

Otvorená inflácia

Otvorená inflácia je známa aj pod názvom zjavná. Je presným opakom skrytej. Znamená to, že si môžete všimnúť rast cien jednotlivých tovarov a služieb. Ide o bežnú infláciu, ktorá sa v ekonomike objavuje najčastejšie.

Potlačená inflácia

K potlačenej inflácii dochádza vtedy, keď sa ceny jednotlivých tovarov a služieb fixujú. V takýchto prípadoch prestávajú byť rovnovážnymi, takže na trhu dochádza k nerovnováhe. Inflácia sa umelo potláča, čo neskôr môže spôsobiť rôzne ekonomické problémy.

Proporcionálna a neproporcionálna inflácia

Proporcionálna inflácia je len teoretickým predpokladom, pretože v reálnej ekonomike nikdy nenastane. Nemá vplyv na reálny produkt ani na rozdeľovanie dôchodkov či iné oblasti, ktoré ďalšie typy inflácie ovplyvňujú.

Pri neproporcionálnej inflácii sa predpokladá, že všetky ceny služieb a tovarov sa prispôsobujú inflačným trendom rovnako.

Anticipovaná a neanticipovaná inflácia

Anticipovaná inflácia predstavuje očakávanú infláciu. Odborníci čakajú, že nastane v nasledujúcom období. Označuje sa aj ako inertná.

Neanticipovaná inflácia predstavuje rozdiel medzi skutočnou a očakávanou infláciou.

pokrčené eurové bankovky

Zdroj: Unsplash.com

Aktuálna inflácia na Slovensku

Podľa informácií Štatistického úradu Slovenskej republiky bola medziročná inflácia v máji 2022 na hodnote 12,6 %. Medziročne rástli najmä ceny pohonných hmôt. Ich cena sa navýšila o 36,8 %. Ďalšie boli potraviny, ktoré zdraželi o 16,6 %. Trojicu uzatvárajú náklady na bývanie. Ich rast bol medziročne na úrovni 15,6 %.

Pre porovnanie, medziročná inflácia dosahovala v januári 2021 len 0,7 %. Následne bola počas roka aktívna a rástla každý mesiac. V júni dosahovala 2,9 % a v septembri 4,6 %. Do decembra sa vyšplhala na 5,8 %.

Očakávaná inflácia 2022

Na konci roka 2022 informovala Národná banka Slovenska o očakávanej výške inflácie, ktorá by mala dosiahnuť v roku 2022 vrchol v hodnote 7 % a následne sa znižovať na úroveň 2 % do roku 2023. To, či pri tomto čísle inflácia zostane, alebo sa zvýši, uvidíme.

Vývoj inflácie na Slovensku od roku 1993

Inflácia je prirodzený jav. Objavuje sa pravidelne v určitých intervaloch. Pre lepší prehľad prikladáme tabuľku miery inflácie na Slovensku od roku 1993, kde si tento fakt môžete overiť.

Rok Miera inflácie Rok Miera inflácie
1993 25,1 % 2008 3,9 %
1994 11,7 % 2009 0,9 %
1995 7,2 % 2010 0,7 %
1996 5,4 % 2011 4,1 %
1997 6,4 % 2012 3,7 %
1998 5,6 % 2013 1,5 %
1999 14,2 % 2014 -0,1 %
2000 12,2 % 2015 -0,3 %
2001 7,2 % 2016 -0,5 %
2002 3,5 % 2017 1,4 %
2003 8,4 % 2018 2,5 %
2004 7,5 % 2019 2,7 %
2005 2,8 % 2020 1,6 %
2006 4,3 % 2021 5,8 %
2007 1,9 % 2022 (máj) 12,6 %

Inflácia graf: Štatistický úrad SR

Inflačná medzera

V spojitosti s infláciou sa hovorí aj o tzv. inflačnej medzere. Týmto pojmom sa označuje rozdiel medzi skutočným a potenciálnym produktom. Ide o krátkodobý stav, pričom po určitom čase dochádza k návratu na úroveň potenciálneho produktu.

Inflačná medzera sa spomína najmä v súvislosti s dopytovou infláciou, keď dochádza k rýchlemu rastu peňažnej zásoby a napätím medzi agregátnou ponukou a dopytom.

V situáciách, keď existuje inflačná medzera, chcú domácnosti aj podniky spotrebovávať viac, ako je ekonomika schopná produkovať. To vplýva na rast cenovej hladiny, ktorá spôsobuje vznik a zvyšovanie inflácie.

Aký má inflácia vplyv na správanie sa zákazníkov?

To, aký má inflácia vplyv na správanie zákazníkov, sa odvíja najmä od toho, o akú infláciu ide. Ak o miernu, správanie sa zvyčajne príliš nemení. Väčšina domácností sa snaží len uskromniť tým, že nakupuje menej, prípadne sa snaží nájsť lacnejšie alternatívy obľúbených tovarov.

V prípade vysokej inflácie sa správanie jednotlivcov mení. Ľudia sa snažia obzerať po niečom, čo si dokáže udržať hodnotu, pretože peniaze ju strácajú. Jednou z možností je aktívne investovanie do zlata. Tento kov patrí k stabilitám. Jeho hodnota sa v neistých časoch zvyšuje. Iným riešením je investovanie do akcií, dlhopisov či kryptomien. Tieto alternatívy však môžu stratiť na hodnote podobne, ako peniaze.

Ak by ste premýšľali, že svoje peniaze zhodnotíte a zabojujete proti inflácii, myslite na to, že pri investovaní musíte byť aktívni. Pasívny prístup k financiám vám rozhodne nijako nepomôže. Ak by ste na aktívne investovanie nemali čas, môžete vyskúšať copytrading, ktorý za vás všetko vyrieši a zaistí vám tie najlepšie výsledky.

Zmiernenie vplyvu inflácie

Infláciu nie je možné zastaviť, preto je nutné, aby ste jej vplyv aspoň nejako zmiernili. Najlepším riešením je spomínané investovanie. Peniaze vám neustále pracujú a zarábajú. Nestrácajú tak svoju hodnotu.

Dôležité je však vybrať si, do čoho zainvestujete a ako. Výber komodity, akcie alebo fondov nie je pre začiatočníka veľmi jednoduchý. Stabilitou je investičné zlato, pri ktorom máte dve možnosti, ako doň investovať:

  • Zlaté mince alebo tehličky – výhodou je, že zlato skutočne vlastníte. Mínusom je to, že ho musíte niekde skladovať. Menšie mince môžete mať doma v trezore. Veľké tehličky je najlepšie uložiť do trezora v banke, za ktorý musíte ale niečo zaplatiť.
  • Akcie spoločností, ktoré ťažia zlato – v tomto prípade sa stávate akcionárom v spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú ťažbou zlata. Výhodou je, že sa nemusíte starať o uschovanie zlata. Nevýhodou je to, že cena akcií je rôzna a dosť často sa mení.

Následne máte na výber akcie iných spoločností, dlhopisy, kryptomeny a iné komodity, ako napríklad ropa.

mince v pohári

Zdroj: Unsplash.com

Spôsob investovania

Okrem toho, že sa musíte rozhodnúť, do čoho a ako budete investovať, musíte si zvoliť aj to, ako zainvestujete. Vyberáte si z dvoch možností:

  • Investovanie na vlastnú päsť – všetko máte pod kontrolou a s peniazmi sami pracujete. Na to, aby ste sa však mohli dostať k nejakým zárobkom, musíte byť aktívni. Znamená to, že s financiami musíte stále pracovať a na to nemá úplne každý čas. Čas si musíte vyhradiť aj na študovanie materiálov spojených s investovaním a sledovanie aktuálnej situácie na trhu. Podľa nej odhadnete, do čoho sa oplatí vložiť peniaze.
  • Investovanie prostredníctvom copytradingu – ak nemáte na investovanie alebo študovanie jednotlivých postupov čas, nechajte všetko na profesionálneho copytradera. Aktívne spravuje vaše portfólio a využíva overené techniky, vďaka ktorým vaše peniaze pracujú a zarábajú.

Zabojujte proti inflácii

Inflácia je bežný jav, ktorý sa objavuje v každej ekonomike. Jednotlivci proti nej nemôžu bojovať, no môžu zmierniť jej následky správnymi finančnými rozhodnutiami. Jedným z overených riešení, ako prežiť aj horšie obdobie, je investovanie. Takýmto spôsobom si zaistíte, že financie pracujú a nestrácajú na svojej hodnote. Aby ste však mohli skutočne niečo zarobiť, je nutné, aby ste boli aktívni. Ak na investovanie nemáte čas alebo neviete, ako na to, vyskúšajte profesionálne služby copytraderov.

Zdieľaj:

Share on facebook
Share on twitter
Share on linkedin

Ďaľšie články

Napíšte nám

Hľadáte investičné príležitosti?

Naši partneri sú Vám k dispozícií a pripravení odpovedať na akékoľvek otázky. Vyplňte formulár a my sa Vám ozveme.